strangegirl

Baby they built you up, only to tear you down....znie z rádia. Pridávam zvuk ...

Množstvo tvári a spomienok sa točí vo víre okolo mňa. Prekrývajú sa ....prekrikujú. Čumím do skrípt a hrubých kníh, no myšlienky a spomienky sú silnejšie, neodbytné.....opäť ich nechám, nech sa vyšantia, vybláznia....

The smile is bigger than the Atlantic sea....okná aj steny vibrujú.

Sólista spieva na koncerte o Samote, má mnoho tvárí.....Pôžitkárova tvár... vraví mi, že bude otcom..."Neplač, veď vieš, že ťa stále milujem." "Niečo je medzi nami.....vždy bolo." "Neplač, láska moja...." Slzy v očiach zakrývajú zelené okuliare, život ide ďalej a party sa predsa rozbieha.......

A Nelly Furtado spieva: .......Island of wonder, where we come from ..........

Stále sa budem mať kam vrátiť. Domov.....

Ďalšie tváre sa krútia... VždyDokonalýPár zľahčuje situáciu humorom... "Buď taký čierny a nedýchči mi do tváre..."

I can´t believe you need me .....stále Nelly

"Prestaň ma trápiť, keď mi odchádzaš..." Och! A koľko krát si trápil ty mňa......koľko už bolo prvých krát.....

"Ľúbim ťa!" Baleťák na lyžiach....v prudkom vetre sa k sebe túlime. Lanovka sa štverá na Štrbské pleso - Interski. "Je ti dobre, láska moja?"

A tá istá tvár vraví: " Ochladlo to, už to asi nemá zmysel..." A ja sa rútim do seba. Tvár vyzerá cudzo. Už nemám právo...

Spotený, v očiach zváštny jas....." Ma zanedbávaš a potom sa ťa nemôžem ani dotknúť.."

"Už ste zasa spolu?" pýta sa Martin. "Nie, my spolu iba príležitostne spávame"...odpoviem a rukou, ktorá ma držala okolo ramien trhlo.

Runnin through my life right now I don´t regret anything....pre zmenu Morcheeba

Svet sa stále krúti, spomienky do seba vrážajú a trepocú sa okolo mojej hlavy ako motýlie krídla..

Thinks I do just make me laugh and make me wanna drink...

Fľaše vína...koľko ich už bolo. "Do frasa so životom!" kričím a pohár sa roztriešti o stenu.....Prídu slzy.....mnoho. A bolesti hlavy, ale to ža oveľa neskôr.....

Letuškin hlas oznamujúci mi šťastnú novinu...ako len opeknela...len nech je šťastná, nech sa jej to podarí, nech sa nič neposerie.....Svetlozelené dupačky v Hypernove. Nikdy som si nemyslela, že sú také drobné.

A oči.....divajú sa na mňa...s otázkou....s otázkami. Pôžitkárove nebesky modré, sem tam som v nich vedela čítať. Maminkine naplnené slzami obáv, smútku a dojatia. Baleťákove hnedé, tak som sa snažila im rozumieť, no nikdy som sa to nenaučila.....

Asi mám jednoducho strach.......žiť, milovať, umrieť, byť štastná........Neviem.