strangegirl

Zobudiť sa, umyť si zuby, rýchla sprcha a snaha zabudnúť na šialenú bolesť hlavy a poriadnu nevoľnosť. Včera som to prepískla.

Nestalo sa to ani prvý a verím, že ani posledný krát. A kým mi tiekla na hlavu striedavo studená a horúca voda, zúfalo som túžila potom, aby ma niekto poľutoval a pritúlil, alebo aspoň povedal, že aj jemu je zle ako psovi.

Môj bývalý - Baleťák - by s mnohovravným úsmevom na tvári riešil bežné ranné veci a ani by ho nenapadlo ma poľutovať. Maximálne by mi jeho pohľad výčítavo vravel: " To je preto, že máš problém s alkoholom!" Nie, drahý môj Bývalý, ja nemám problém s alkoholom. Až príliš často som musela znášať tento jeho pohľad a popritom sa snažiť vychutnať skutočne len jeden decentný pohár vína.

Môj bývalý - Pôžitkár - by sa ráno zdvihol a šiel by mi spraviť čierny čaj. Teda aspoň by sa o to pokúsil, lebo predpokladám, že by mu po takej noci ako bola tá včerajšia bolo o mnoho horšie ako mne. Išiel by do kuchyne, postavil by vodu na čaj, medzitým by zhodil pár vecí, niečo by sa rozbilo, spravil by toľko hluku ako valiaci sa rýchlik a ja by som v posteli tŕpla, či moja kuchyňa ešte stojí a koľko vecí je nenávratne zničených. No čaj by mi doniesol a vypili by sme ho spolu pri jemnom bzukote dajakého intelektuálne nenáročného programu v telke.

Dnes tu nie je ani jeden z nich, ani jeden z ľudí čo tak veľmi ovplyvnili a zmenili môj život, ani jeden  z tých, kvôli ktorým som si pekne poplakala a kvôli ktorým som sa už menej pekne zryla pod "obraz boží".

Idem do kuchyne a spravím si čierny čaj, je fajn na oklamanie žalúdka a presvedčenie celého organizmu, že sa vlastne nič nedeje. Takto strávim ráno, popíjaním litrov čierneho čaju. Okolo obeda sa zdvihnem a premôžem ubolené telo. Keď ho presvedčím, tak spolu pôjdeme do obchodu a kúpim mu CocaColu. To fakt pomáha. Zázračný nápoj z reklamy je na moje (poo)pičné stavy ten najlepší.