strangegirl

Včera mi VždyDokonalá povedala, že každý si je strojcom svojho šťastia...alebo aj: "Ako si urobíš tak budeš mať!"

Celkovo nesúhlasím s jej patentom na šťastný život...dalo by sa povedať, že som taká suka, že jej jednoducho závidím  všetko jej nekonečné šťastie...jej VždyDokonalého, jej parádnych a vtipných kamarátov....asi to bolo vo mne odjakživa...taká malá závisť, keď som chcela mať ofinu ako ona, keď som chcela byť taká štíhla ako ona, taká obľúbená, bezprostredná, inteligentná....zrejme som na ceste za pomyselnou dokonalosťou stratila svoju vlastnú identitu. Už vlastne  ani neviem kedy to bolo, stratila som prehľad o tom, kedy som prestala byť sama sebou a kedy som začala byť ňou...No zrazu som sa osamostatnila s  príchodom na výšku som začala samostatne rozmýšľať a aj sa správať (čo zrejme navždy poznačilo naše predtým takmer bezkonflikné vzťahy...je pravda, že bez VždyObdivujúcehoZrkadielka sa žije ťažšie) ....no, do akej miery som ostala poznačená? Kde vlastne je tá hranica? Možno ani nie som, neexistujem.....možno stvorila monštrum a ani si to neuvedomuje.......

Viem len to, že nie som šťastná a iba Boh vie, kedy vlastne budem.....nechcem byť depresívna, ale mám pocit...iba taký maličký, sama pre seba, že nikdy....

Ako si urobím tak budem mať....  Kurva, kde sa potom stala chyba...

Človek sa snaží a zrazu sa to poserie a celá snaha je v háji.....človek sa ani nesnaží a zrazu sa to poserie a je to ešte viac v háji ako predtým. Dá sa vôbec niekde nájsť návod na život? Ak áno, tak si jeden objednávam. Vôbec mi nebude vadiť, že bude kus fádny, len pokiaľ si podľa toho návodu budem môcť zostrojiť svoj kúsok šťastia...je to azda priveľa, čo žiadam?