strangegirl

Ani som nedufala a nasla som. Stratila som. A nasla si ona mna. Alebo skor on mna.
Potom som nahodne hladala ja. A nasla som. Sice nie lasku, ale nieco horsie. Nasla som pochybnosti. Prefikane ukryte v podobe fotky. A nebola to hocijaka fotka. Bola zatajena. Tajomna. Nemala som o nej vediet. A bola s nedavnym datumom.
Bolava fotka.Naozaj bolela. A prisli otazky a odpovede a moje zle sny a predstavy. Potom som sa ukludnila.

A hladala dalej. Oznamila som danu skutocnost, ze hladam dalej. Spytala som sa, ci mozem este nieco najst. "Nie, urcite nie!"

No ja som vytrvala a nasla som znova. Takto sa rodia Klamari. Jedneho takeho milujem. Aj ked mi klame. Ale on nevie...nevie, ze klamat sa moze iba chvilu. Loz ma kratke nohy a ked je ta nehanebnica prichytena viackrat, tak prestava kusat.

Ostava len zrychleny tep, trasuce sa kolena a bodava bolest okolo srdca....ci zaludka.

Prave som to spravila. Nechala som plynut alkoholove slzy dole hrdlom, aby mi ulahcili spanok a aby zastavili tie, co sa tlacia do oci.

Lebo on nevie...nevie ako vedia take kratkonohe lzi bolestivo hryzt. Nevie ani, ako palia oci po prebdenej noci. Svojou nevedomostou zabija to, co kedysi ziskal. Lasku.