strangegirl

    Pomerne v strese som vybehla vo štvrtok ráno z domu a celkom netypicky ( v ihličkách a sukni ) som sa náhlila do časti mesta, v ktorej som nikdy predtým nebola. Znie to možno zvláštne, ale mám rada tú vlnu adrenalínu, keď sa náhlim na skúšku...jasné, že iba do tej miery, keď  viem, že mám aspoň akú takú nádej skúšku spraviť. Pri prvej cigaretke zo stresu som si pripravila všetky ťaháky a po 1,5 hodine sme so spolužiačkami skonštatovali ( už pri ďalšej cigaretke :-) ), že takú frašku sme už dávno nezažili a cupitali sme pekne na kávičku. Ako také milé mestské sliepočky. Vtedy mi napadlo, že tento deň sa predsa len začína pekne. Ešte povinná info domov: "áno mami, všetko ok, skúška je v suchu!"

    Napadlo vás dakedy, že do ženskej kabelky by mali namontovať svetlo? A nie obyčajné, ale také, ktoré by fungovalo na rovnakom princípe ako dvere na aute = keď kabelku otvoríte a darmo sa snažíte v tom zmetku niečo nájsť, svetlo by sa malo automaticky rozsvietiť a poprípade ešte navigovať vašu ruku presne k mobilu, peňaženke, lesku na pery.... Táto spásonosná myšlienka, bohužiaľ, nie je z mojej hlavy, hoci som už viackrát premýšľala nad tým, ako do frasa je možné to, že mobil nájdem zo zásady až vtedy keď, prestane zvoniť. No v to štvrtkové ráno som to výnimočne stihla a preto ma pomerne zarazilo, keď som na displeji videla blikať Baleťákovo meno. Nie som trémista, no v tom momente sa mi začali klepať ruky a namiesto solídného  "prosím"  zo mňa vyšiel škrek na míle vzdialený príjemnému tónu. Náhoda je blbec, lebo som minula jeho auto bez toho, aby som si ho všimla...hoci  na nikoho iného nemyslím. Takže z "dámskej kávičkárskej jazdy" nebolo nič a ja som sa ako poslušná stále zamilovaná exfrajerka s milým úsmevom na tvári a tepom asi 150 vrátila k autu, nasadla a čakala.

    Na počudovanie sme spolu zažili jedno nádherné doobedie a ja som si vo svojich romantických predstavách, ktoré zodpovedali tak IQ 80 a blond vlasom začala opäť predstavovať spoločnú budúcnosť. Baleťák mi v tom výdatne pomáhal, hlavne keď  jeho ruka len zriedkavo opustila moje pozadie, keď som počúvala dvojzmyselné narážky, ktorých interpretácia bola jednoznačná, keď nám doma opravil dvere aj telku a medzitým sa márne pasoval s mojim opaskom.... Len škoda, že predtým nemal problém riešiť si svoje súkromné telefonáty predo mnou a teraz radšej telefón nezdvíhal... Dohodli sme sa na spoločný piatkový squash a každopádne som sa po dlhom čase smiala a prestala vidieť veci až tak čierno. Chyba! No to som ešte nemohla tušiť.

    S ľahkým srdcom som šla na super dlhú prechádzku s mojím psím miláčikom a s anjelskou trpezlivosťou a blaženým neprítomným úsmevom na tvári som mu tolerovala všetky pobehovania a vyňuchávania v tráve. Absolvovala som fantastickú kávu s bývalým spolužiakom zo strednej, potom zmrzlinu a prechádzku....a stále som rozmýšľala nad tým ako je možné, že som bola v poslednej dobe tak nešťastná. Zlatým klincom večera bola "dámska jazda + spolužiak" = 2 fernety na komplet prázdny žalúdok...ak nerátam tú zmrzlinu... a ťažké bolesti hlavy celú noc....no stále s úsmevom.

    V piatok som sa prebudila s pocitom, že ma nemôže nič a nikto poraziť a pri skúmaní, v ktorých teplákoch mám najmenší zadok a ktoré tričko je sexy a zároveň športové som v duchu zariaďovala spoločnú spálňu... So skvelou náladou som nasadla k nemu o auta bola som tak milá a pekná ako som len vedela...len škoda, že Baleťák sa tváril ako by dostal palicou po hlave. A tak to ostalo po celý čas v telocvični....a ja som len spomínala, aké príjemné bolo squashovanie predtým.....

    Keby ma aspoň hodil domov!!!!! Na otázku, či stačí pri TESCU, som povedala iste....no to som nepredpokladala, že ma vysadí pri Hypertescu asi 6 km od miesta môjho bydliska. Výsledok? Celá moja spomienka na nádherný deň sa rozplynula a ja som so začínajúcou svalovicou a slzami v očiach kráčala  bočnými ulicami mestami pýtajúc sa sama seba, kde do frasa som zasa spravila chybu a ako je možné, že človek, o ktorom si ešte stále myslím, že je tým najlepším, čo ma mohlo strenúť, môže byť tak strašne duševne krutý. Veľakrát je facka menej bolestivá. A som zasa tam, kde predtým.... v mori sebaľútosti....a vonku dnes prší.....