strangegirl

Vyuzivame zmysly na plno. Niekedy by som sa ich rada vzdala. Snazim sa vypnut, nevnimat dav, ktory sa na mna lepi, tlaci a nenecha ma dychat. Chcela by som mat degenerovane zmysly. Neda sa to, dav je stale intenzivnejsi. Do usi si strkam sluchadla MP3 prehravaca, pridavam zvuk a je mi jedno, ci to tomu ’MoznoTeroristovi’ vedla mna vadi. Aspon, ze sa mi podarilo blokovat jeden zo zmyslov. Ostavaju dalsie 4. Mam stastie, ze sedim. Myslim na prijemne chvile, ktore ma este v zivote cakaju s Baletakom a ignorujem dotyky cudzich tiel. Z nudy sledujem ludi. Nevladzem vsak ani to. Zatvaram oci a nechavam pred nimi plynut obrazy. Sustredm sa na myslienky a predstavy. Ludia okolo mna nie su. Teda nie su dolezity. Zatvaram branu do duse, nik do nej nebude len tak pozerat. Obmedzim vizualnost. Ale stale su tu tie vone. Pizmove vonavky obstaroznych cernosiek, sladke parfemy baculatych ruzovolicych anglicaniek. Vyliata kava v ulicke, aroma preprazeneho tuku z uniformy dalsej nestastnicky, ktora sa po 10 hodinovej sichte vracia domov. Aj mna bolia nohy. Dam si do ust cokoladu, po nej este jednu. A nakoniec fialovu Airwavesku. V momente mam plny nos mentolovo ribezlovej aromy. Pridam zvuk na MP3, natiahnem si nohy, oci necham zavrete, zmysly izolovane.Milujem tie bariery. Este dobre, ze sedim. O 8 zastavok vystupujem. Ach ta kazdodenna cesta londynskym metrom........