strangegirl

Čas letí a ja ho neviem zastaviť. Ani spomaliť. A aj tu na blogu sa už len sem tam, veľmi sporadicky zastavím, rýchlo si prečítam novinky u obľúbencov. Aj tí odchádzajú. Alebo nepublikujú tak často ako pred tým. Chýba mi tá stará klasika, keď sa mi po otvorení blogu ihneď naskytol pohľad na známych. Než som si ich prečítala, tak sa už schyľovalo k obedu....

A ja som taká istá. Už sa tu zastavím len príležitostne. Žeby som zrazu nepotrebovala túto moju terapiu? Pochybujem. Stále sa deje plno vecí....len im možno už neprikladám taký význam ako prv. Možno sa len strácajú pod nánosom udalostí všedných dní, možno som ja taká zaneprázdnená udalosťami všedných dní, že pre zachovanie zdravého rozumu sa triviálnosťami, ktoré znamenajú svet nezapodievam. Odkladám ich na neskôr.

A neskôr zapadnutú prachom pod vplyvom štátnic a odchodu na Ostrovy. Zastaviť stáť! Prežit jeden deň trikrát a vychutnať si neopakovateľné momenty. Aj triviálne cestovanie MHD, nezvyknutú na taký spôsob dopravy ma fascinuje takmer všetko. Už len mesiac......