strangegirl

Včera som si prečítala mail od kamošky, s ktorou som sa naposledy videla v septembri. Hanba mi, ale snáď  vzdialenosť ospravedlňuje. A samozrejme, ešte dobre, že je tu virtuálny svet e.mailov a chatov. No, ale k veci....zrátala som si to a úplne jednoduchou rovnicou mi vyšlo, že to je už rok. Rok, čo som prvýkrát utiekla.

Minulý rok som sa nevedela spamätať z rozchodu s Pôžitkárom, teraz je to Baleťák, kto mi láme srdce znova a znova.

Bez jedného týždňa pred rokom som v piatok stála v hypermarkete a s umelým úsmevom na tvári robila promo akciu. Dovalila sa za mnou Indiánka s diabolským výrazom na tvári a otázkou, či mám pri sebe kreditku. Na otázku: "prečo?" mi bola daná odpoveď, ktorá ma najprv zamrazila, a potom zamrazila ešte viac. "O 5 dní máme byť na Korfu!" podotýkam, že cez víkend sa nedá vybaviť vôbec nič.

V pondelok sme v rekordnom čase bookli letenky, zbalili kufre, kúpili lístky na bus do prahy a prežili lúčenie na stanici. Hodiac za hlavu slzy a prosby Pôžitkára, nech ostanem doma a prísľuby nehynúcej lásky som nastúpila do autobusu. Môj útek sa začal.

V stredu ráno som vystúpila na najmenšom letisku v Európe a zhlboka sa nadýchla. Milujem to! Tie Prvé zážitky. Vlhký vzduch v nose, tá chladná skororanná vôňa, zmes smažených hranolčekov, ľadovej kávy, morského vzduchu a prvej cigarety...

Ani sa mi nezdá, že ten rok tak šialene rýchlo preletel.

Zajtra pred rokom budem (alebo bola som) na pláži, pozerať sa na západ slnka...

Zajtra pred rokom si vysnívam svoju budúcnosť...aspoň tie 3 mesiace, čo ma čakajú...

Zajtra pred rokom sa po nekonečných 16 hodinách práce vrhnem do mora a spláchnem zo seba kvapku po kvapke všetko napätie a stres uplynulého polroka...

Zajtra pred rokom ešte budem mať ilúzie o Grékoch a iných južanských národoch...

Zajtra idem robiť poslednú skúšku pre štátnicami...

Zajtra poobede ideme s rodinkou na Mojito...áno aj s maminkou, tetou a sesternicou

Zajtra o rok.....ak utečiem opäť.....tak budem v upršanom Londýne, možno piť kávu, možno s novou láskou, možno sama...len s neskutočným smútkom za domovom....