Nie som dobrý šofér. Za 4 roky, počas ktorých mám vodičák som najazdila menej ako 1000 km. Jazdila som na našej poľskej fiatke, na Škode 120 a jasné, že na Baleťákovej Cordobe.....fakt nemám skúsenosti.
Som šofér, ktorý je schopný vybrať takmer 180 stupňovú zákrutu v 40 km/h rýchlosti. Keď ide v protismere kamión radšej zavriem oči, aby som nevidela pomyselnú zrážku (ok, to som spravila iba raz a Baleťák sa doteraz čuduje prečo) Možno kvôli tomu som už nikdy potom nešoférovala jeho auto :-)))
Skúsili ste dakedy šoférovať auto so 4 na trest smrti opitými ľuďmi? Nie? Tak si to predstavte. Nezabudnite si predstaviť tri hlasné hádavé mužské hlasy a piskľavý ženský smiech. Skúste si predstaviť, že jeden z vašich ožratých spolujazdcov je šoférom z povolania už 15 rokov a má aj "patent na asi všetko". Skúste si predstaviť, že auto, ktoré šoférujete je aspoň 30 rokov stará Škoda 105, ktorá stála polroka na parkovisku a ktorú bolo treba asi hodinu a pol roztláčať, kým bola schopná s takmer úplne vybitou batéroiu a chybným štartérom naskočiť, ktorá nevytiahne ani 70km/h na rovnej ceste s plynom úplne na podlahe. Predstavte si, že je 21:00 a vy ste " šero slepý" a máte šoférovať. Máte to? Fajn! A aj zimomriavky po tele? Fajn! Tak si na záver predstavte, že ste aspoň taký zlý šofér ako ja.......
Než sme s Baleťákom dostali 4 opitých ľudí do jeho auta a 4 opitých ľudí do škodovky, tak som bola na konci s nervami a aj so silami. Než sme sa pohli z parkoviska, škodovke 4x zdochol motor a musela sa roztláčať. VodičZPovolania (alebo aj Kokot) ziapal, nech sa ide jeho autom, ziapal, že som neschopná a mnoho múdrych rád o tom, ako sa má štartovať. Kurva, robila som to presne tak!!!
Vyrazili sme. Na danú večernú hodinu boli košické cesty relatívne prázdne. V tme som s panickým strachom vypliešťala oči na svetlá Baleťákovho auta ako na maják záchrany. Dve svetielka v tme, čo ma držali nad vodou.
Škodovečka si pekne šlapala, VodičZPovolania pekne čušal. Až kým Škodovečka nezačala v polke kopčeka spomaľovať, ja panikáriť a podraďovať a VodičZPovolania, ktorý by mi mohol byť otcom, vrieskať, nadávať mi a urážať. Motivačná pieseň v mojej hlave zmĺkla.
Svetlá Baleťákovho auta sa stratili v premávke a ja s plynom na podlahe som sa modlila, aby tých pár metrov k rovinke Škodovečka vytiahla. Baleťák bol stratený a ja na neznámom sídlisku s vrieskajúcim Kokotom za hlavou som hľadala parkovisko. Zastavila som, Kokot vrieskal ďalej, Baleťák nás našiel, auto sa definitívne posralo a ja zosypala. S kľudným tichým a vražedným hlasom som požiadala VodičaZPovolania aby si vystúpil. Vyšiel z auta, smrteľne urazený mi ponadával, s krikom zakopol dvere a ja som sa rozplakala.
Vtedy sa stala asi tá najčudnejšia vec, niečo, čo by som fakt nečakala. Prišiel Baleťák, otvoril dvere a stŕpnutú, urevanú a trasúcu sa na celom tele ma vytiahol z auta. Držal ma v náručí, šepkal mi nežne nezmysly a bozkával.
V tom to prekazil Kokot, ktorý sa vrátil s nadávkami a urazeným sebavedomím, že zasraná ako ja si dovolí požiadať ho o vystúpenie z vozidla. Nikdy predtým som pred Baleťákom nekričala, nikdy som neurazila staršieho človeka, no Kokota som poslala kade ľahšie tak ostro, že ani Luník IX by sa za mňa nehanbil.
A Baleťák ma len držal, objímal a šepkal. Prvý krát ma videl plakať, prvý krát ma počul hystericky kričať, prvý krát mi nevyčítal horiacu cigaretu v ruke a mne prvýkrát nevadilo, že ma videl slabú.
A záver?......Škodovečka je nenávratne v prdeli, takže to nebolo mojou neschopnosťou. Ešte v ten večer po príchode na chatu a po mojich pohárikoch na ukľudnenie sa mi VodičZPovolania ospravedlňoval a neprestal byť galantný až do svojho odchodu, keď Baleťákoví povedal, že som "ZávideniaHodnýKus!"
Ó, aká irónia.........
Komentáre